Toto sú najznámejšie záhadné tvory sveta. Vedci stále nevedia, či sú skutoční!

 

Hoci sa nám pri jazde električkou v rannej špičke môže zdať, že zem je preľudnená, jestvuje ešte stále mnoho miest, kam ľudská noha nevkročila. Husté pralesy, púšte, hlbočiny jazier či svetových morí, ale aj neprístupné hory – práve tu môžu nerušene žiť záhadné bytosti, zvieratá, poloľudia či príšery. Z času načas sa zjavujú človeku, no o ich existencii nemáme hodnoverný dôkaz.

Yeti

Snežný muž, známy pod prezývkou Yeti, patrí k azda najznámejším záhadným stvoreniam našej planéty. Mal by žiť v Nepále, Tibete a Butháne, v neprístupných zákutiach Himalájí. Ide o zviera impozantných rozmerov s hustou bielou alebo striebristou srsťou. Pohybuje sa vzpriamene a samec môže dosahovať až výšku troch metrov. Domorodí obyvatelia živia legendu o tomto tvorovi už stovky rokov, medzi svedkov jeho existencie sa však pridali aj horolezci svetového mena, ako je Talian Reinhold Messner či Američan Craig Calonica.

Mohlo by ísť o potomka veľkého ľudoopa, ktorý žil v Číne pred vyše 100-tisíc rokmi či o jedinca, ktorý sa oddelil od vývojovej línie človeka v štádiu Homo erectus, ale aj o úplne samostatný, dosiaľ neobjavený, živočíšny druh. Jeho existenciu dokazujú najmä veľké stopy, ktoré sa z času načas objavujú v snehu či blate. Chlpy tohto zvieraťa vraj opatrujú mnísi v tibetských kláštoroch a niekoľkí zberateľskí nadšenci v súkromných zbierkach. Vedci skúmajúci výskyt yetiho sa väčšinou prikláňajú k názoru, že ide o druh medveďa.

Obdobou snežného muža v iných končinách sveta je severoamerický „bigfoot“ či „sasquatch“. Zdá sa, že tieto tvory sú o niečo agresívnejšie a menej plaché ako yeti, keďže sú známe prípady príslušníkov domorodých indiánskych kmeňov, ale aj milovníkov horskej turistiky, ktorí nahlásili napadnutie či dokonca únos, neznámym zvieraťom podobným obrovskej opici. Tragédiou sa pred niekoľkými rokmi skončil pokus Randyho Lee Tenleya z americkej Montany, ktorý chcel zinscenovať zjavenie tohto legendárneho tvora. V kostýme bigfoota sa v noci postavil k miestnej diaľnici, ale prvé z prichádzajúcich áut ho zachytilo a zhodilo na zem. Kým sa stihol postaviť, nasledujúce vozidlo mu spôsobilo smrteľné zranenia.

Loch ness

Príšera zo škótskeho jazera Ness je asi najfotografovanejším záhadným tvorom. Prvé zmienky o nej siahajú až do šiesteho storočia. Írsky mních, sv. Kolumbán vtedy podľa legendy pochoval miestneho muža, ktorý zomrel po napadnutí tajomným stvorením žijúcim v hlbinách jazera. Keď vezmeme do úvahy fakt, že spisy zároveň tvrdia, že tento svätec vedel upokojovať búrky či to, že jeho prsty svietili, svedectvo o lochnesske stráca na dôveryhodnosti. O čosi vierohodnejšie pôsobí správa britských novín Inverness Courier, ktorá opisuje zážitok manželov Spicerovcov. Tí v máji 1933 zazreli na hladine jazera dva akoby zvieracie hrby. O pár mesiacov neskôr bola Lochnesská príšera zachytená aj na fotografii a krátkom filmovom zábere.

No najznámejšou sa stala tzv. chirurgova fotografia, na ktorej sú po prvý raz viditeľné krk a hlava živočícha. Zhotovil ju londýnsky lekár Robert Kenneth Willson, ktorý pri jej publikovaní nechcel uviesť svoje meno. Záber uverejnil pred 81 rokmi britský denník Daily Mail a onedlho obletel celý svet. O niekoľko rokov neskôr sa ukázalo, že išlo o dobre skonštruovaný podvrh, verejnosť si však lochnessku dodnes predstavuje práve takto. Malo by ísť o živočícha nápadne pripomínajúceho praveké dinosaury. Mohlo by sa jednať o plesiosaura, ktorý akýmsi zázrakom prežil svojich druhov. Vedecký svet rozhodne popiera existenciu takéhoto zvieraťa, najmä preto, že sa doteraz nenašli nijaké jeho pozostatky alebo stopy. Miestne jazero takisto nemôže poskytnúť zdroje obživy pre tvora takých veľkých rozmerov a ak jestvuje len jeden jedinec, musel by už zákonite zomrieť. Ak naopak jestvuje viac expemplárov, bola by ich existencia už dokázaná. Nakoniec je tu nezanedbateľný fakt, že jazero, v ktorom tvor prebýva, vzniklo len pred niečo vyše 10.000 rokmi, kdežto dinosaury na našej zemi vyhynuli pred vyše 65 miliónmi rokov.

Ktokoľvek by sa chcel pokúsiť pozorovať jazero v nádeji, že zazrie tajomnú príšeru, nemusí nevyhnutne cestovať do Škótska. Oblasť 24 hodín denne monitoruje webkamera.

Obdobou lochnesskej príšery je kanadská Ogopogo z jazera Okanagan v Britskej Kolumbii, Thelma obývajúca nórske jazero Seljord či islandský jazerný tvor s nevysloviteľným menom Lagarfljotsromurinn.

Chupacabra

K existencii tohto živočícha sa stavajú skepticky aj niektorí Kryptozoológovia. Naopak, veľa obyvateľov Latinskej Ameriky by jeho existenciu odprisahalo aj na hrob vlastnej matky. Jeho meno pochádza zo španielskeho „chupar“- sať a „cabra“ – koza, z čoho vyplýva, že robí veľa šarapaty najmä miestnym pestovateľom dobytka, keďže vysáva krv z kôz a iných zvierat.

Chubacabra bola prvý raz pozorovaná v Portoriku v roku 1975, správy o jej výskyte pochádzajú aj z Guatemaly, Mexika, Ekvádoru, Kostariky ale aj z Floridy a Texasu. Zatiaľčo niektorí ju opisujú ako psovitú šelmu podobnú klokanovi, bez chlpov neraz s krídlami či ostňami na chrbte, iní hovoria o väčšej a veľmi agresívnej oblude s veľkými pazúrmi a červenými očami.